TEST: Honda Civic Sedan CVT: Alternatíva pre konzervatívnych

Civic je nosným pilierom značky Honda. Veď na trhu je už 10 generácií tohto modelu. Po predstavení 10. generácie ostalo mnoho ľudí zaskočených, pretože Civic hatchback zrazu vyzeral úplne inak. Jednoducho ako z videohry Need for Speed. O verzii Type R ani nehovorím. 🙂 S príchodom 10. generácie sa nový Civic stal milovaný, aj nenávidený. Tí, ktorí uznávajú športové autá, sú z nového Civic-u hatchback doslova unesení. Tí konzervatívnejší naopak zhrození. A preto na scénu prichádza verzia sedan, ktorá má za úlohu osloviť práve tých konzervatívnejších.

Už pri prvom zoznámení s autom som si povedal, že hatchback sa mi páči oveľa viac. Na druhú stranu sa treba vžiť do o niečo starších ľudí, ktorí majú obdobie športových áut už za sebou. Skôr pokukujú po niečom elegantnejšom a praktickejšom. A presne to sedan spĺňa. Spredu by ste ho rozoznali len ťažko, ale zboku sedan okamžite spoznáte podľa rýchlejšie zvažujúcej sa strechy a celkový dizajn hrá skôr na elegantnejšiu notu.

Pri sedane je voľba motorizácie úplne jednoduchá. Zvoliť si môžete iba skvelý benzínový 4-valec 1.5 VTEC TURBO s výkonom 134 kW/182 koní. Pri výbere prevodovky sa treba zamyslieť, či siahnete po športovejšej manuálnej prevodovke, alebo komfortnejšej automatickej prevodovke CVT. V našom testovanom aute sme mali automatickú prevodovku, ktorá sa ku verzii sedan podľa môjho názoru hodí viac. V prípade Civic-u hatchback by som nad automatom ani neuvažoval, tam manuál jednoducho patrí. Z počiatku som nad CVT prevodovkou ohŕňal nos, pretože sa nedá povedať, že by som ich mal nejako v láske, ale časom som si na ňu začal zvykať. Každá CVT prevodovka má iný charakter, preto sa s ňou jednoducho treba naučiť efektívne pracovať. Ak to s ňou neviete a chcete jazdiť dynamicky, tak budete iba nadávať, že to iba hučí a nejde to. Keď však prídete na ten správny grif, dynamickejšia jazda a predbiehanie nebude žiadny problém. Hlavne akcelerácia z 0 km/h vás veľmi solídne zatlačí do sedadla. Keď sa rozhodnete predbiehať, je najlepším riešením podradiť si manuálne, pretože prevodovka nie vždy pochopí, že chcete predbiehať a preto nepodradí tak, ako je treba. V manuálnom režime, keď správne podradíte a stlačíte akcelerátor, cítite doslova kopanec do chrbta a auto naberá rýchlosť slušným tempom. Asi toľko k športovému charakteru prevodovky. Naopak pri bežnej pokojnej jazde som s CVT prevodovkou nemal žiadny problém. Jazda bola príjemná a ani som nevedel, že v aute nejaká prevodovka je. Za toto má u mňa pochvalu. Čo sa spotreby týka, tak tu som sa pod 7,5/l na 100/km nevedel dostať. Pri agresívnejšej jazde, alebo jazde na diaľnici, sa spotreba bude hravo šplhať k 9 litrom. Keď zoberieme do úvahy nepochopiteľne malú, iba 46 litrovú nádrž, tak dojazd pri kľudnej jazde na jedno natankovanie sa bude pohybovať niekde na úrovni cca 550 km.

Honda Civic nie je auto, ktoré sa kupuje ako teplé rožky. Preto tu je napríklad Octavia. Človek, čo pokukuje po Civic-u chce niečo viac, ako len presúvadlo a to zážitok z jazdy. Musím potvrdiť, že už len posed za volantom je príjemne nízko a celé auto vás doslova obklopí. Podvozok je nastavený neutrálne. Na rozbitých cestách je auto komfortné a v zákrutách príjemne tuhé. Jednoducho so Civic-om si dokážete užiť radosť za volantom. Práve týmto je Civic sedan jedinečný.

S novou generáciou prišlo aj množstvo asistenčných systémov. Samozrejmosťou je sledovanie mŕtveho uhla, rozpoznávanie dopravných značiek a udržiavanie v jazdných pruhoch. Nájdeme tu tiež adaptívny tempomat. Pri ňom by som sa trochu pozastavil. Na okresných cestách a v kolónach ho musím pochváliť. Keď sa spojí so systémom udržiavania v jazdnom pruhu, tak funguje spoľahlivo a citlivo. Auto sa neodráža od čiary k čiare ako pingpongová loptička, ale systém udržuje auto presne v strede. Za ideálnych podmienok, ako je sucho a sú dobre viditeľné čiary, dokážete prejsť veľmi slušnú vzdialenosť. Samozrejme, každých cca. 10 sekúnd sa musíte dotknúť volantu (nemá slúžiť ako autopilot). Problém nastáva na diaľnici. Tu je adaptívny tempomat značne zmätený. Ak aj máte nastavenú najmenšiu vzdialenosť od auta pred vami, stále si udržuje veľký rozostup. V prípade, že auto pred vami čo i len trochu pribrzdí, asistent vám doslova agresívne dupne po brzde. To isté platí, ak sa za zákrutou zjaví auto, ktoré je ešte relatívne ďaleko. Taktiež vám dupne po brzde. Po týchto skúsenostiach som ho jednoducho na diaľnici nevyužíval a používal som iba klasický tempomat. Na tejto technológii musí Honda ešte zapracovať. Za to na full LED svetlá nemôžem povedať krivé slovo. Tie sú naozaj bezchybné. V tejto triede si lepšie svetlá nepamätám.

 

Keď sa prejdeme do interiéru, tak výbava Executive vyzerá luxusne. Interiér je kvalitne spracovaný a použité sú vo veľkej miere mäkčené plasty, ale ešte stále tu nájdeme aj tie tvrdé. Veľmi sa mi páči pekná, prehľadná, digitálna prístrojová doska. Čo ma trochu sklamalo je na prvý pohľad zastaralý volant a multimediálny systém na stredovej konzole je mierne spomalený. Sedadlá sú pohodlné a nemusíte sa báť ani dlhších ciest.  Ak ide o vnútorný priestor, tak nárast do dĺžky o 13 cm v porovnaní so Civic-om hatchback sa prejavil predovšetkým v batožinovom priestore, kde objem narástol o 100 litrov.

Cena Hondy Civic sedan začína na sume 21 390 €. Náš testovaný model sa vyšplhal v najvyššej výbave Executive na sumu 28 500 €, čo je ešte stále veľmi príjemná cena.