Najbrutálnejší vrahovia (4/10) – Vrah z Rillington Place
John Reginald Hallida Christie sa narodil 8.apríla 1899 v Northowram, v Spojenom kráľovstve. Detstvo nemal najľahšie. Otec bol despotický a rázny, od syna požadoval takmer vojenskú disciplínu. Matka bola precitlivelá a k nie príliš veľkému nadšeniu manžela priviedla na svet ešte štyri dcéry. Keď bol Christie starší, dosť často podliehal rozkazom svojich sestier a bol ich akýmsi poskokom. Napriek tomu, že bol zo súrodencov najstarší, nebol schopný odporovať. Ako študent bol prospechovo nadpriemerný, ale nenápadný, stále samotársky a dosť často unikal do vlastných fantázií. Neskôr sa stal vedúcim skautov, spieval v zbore a často sa zúčastňoval na medziškolských športových akciách.
Zásadný zlom vo vnímaní sveta nastal v okamihu, keď bol prítomný na pohrebe svojho dedka. Dlhé hodiny stál nad otvorenou rakvou v obývačke bez toho, aby si to niekto všimol. Toto akési stretnutie so smrťou ho začalo fascinovať a to aj sexuálne. Neskôr s obľubou dlho sledoval nehybné telá svojich obetí.
Po sexuálnej stránke bol veľmi plachý a rozpačitý a preto si od svojich spolužiakov vyslúžil akúsi posmešnú prezývku „Reggie-No-Dick“ čiže Reggie nemá penis. Keď mal pätnásť, opustil školu. Pracoval ako premietač v kine až do doby, kedy nebol povolaný do armády. Na vojne pracoval na pozícii signalistu. Raz sa ,na mieste blízko frontu, priotrávil yperitom, upadol do bezvedomia a krátkodobo oslepol. Po návrate z vojny takmer tri roky neprehovoril. Napriek tomu si však našiel priateľku menom Ethel, s ktorou sa po pár týždňoch v roku 1920 oženil. Napriek tomu Christie dosť často vyhľadával prostitútky, ale Ethel mu to tolerovala.
Prvýkrát bol uväznený keď pracoval ako poštár za kradnutie menších finančných čiastok. Potom, čo bol po troch mesiacoch prepustený, opustil manželku a začal opäť kradnúť. Presťahoval sa do Londýna kde žil bujarým životom plným prostitútok. Jedna z nich sa mu raz po jeho sexuálnom nezdare vysmiala a tak jej rozbil hlavu kriketovou pálkou. Za to bol opäť vzatý do väzby, tentokrát na polroka. Po prepustení kontaktoval Ethel s tým, že sa zmenil a prosil ju, nech sa k nemu vráti. Ethel súhlasila, no netušila, že sa v Christiem prebudila krvilačnosť sériového vraha.
Po autonehode prestal pracovať a naplno využíval všetku starostlivosť, ktorá mu bola pridelená. Jeho zranenie nebolo tak vážne, ale Christie mal sklony k hypochondrii a každodenne atakoval miestneho doktora svojimi návštevami. Napokon sa so ženou presťahovali do lepšieho bytu na Rillington Place 10, kde sa neskôr odohrali všetky jeho vraždy.
Počas 2.svetovej vojny boli londýnski mestskí politici donútení zriadiť miestnu políciu a vtedy akoby Christie zabudol na všetky svoje problémy. Prihlásil sa do tejto miestnej polície a to hlavne kvôli tomu, že mu to povoľovalo byť legálne agresívnym a sadistickým. Jeho kolegovia mu dali prezývku „The Himmler of Rillington Place“. Počas služby často navštevoval byty svojich mileniek. Jeden muž však po určitom čase neveru odhalil a tak si Christie začal vodiť milenky k sebe domov. A to aj za prítomnosti Ethel.
Prvá známa obeť Christieho bola zabitá niekedy v roku 1943. Ruth Fuerstová bola 21-ročná rakúska prostitútka. S Christiem sa stretla u neho v byte a mali sex. Christie ju však počas tohto aktu uškrtil a potom ju pochoval v spoločnej záhrade v Rillington Place. Povzbudený svojou silou začal plánovať ďalšiu vraždu. Dňa 8. novembra 1944 pozval svoju susedu Muriel Eady k sebe domov s tvrdením, že je schopný vyliečiť chorobu hrudníka so špeciálnym inhalátorom, ktorý obsahuje oxid uhoľnatý. Akonáhle obeť odpadla do bezvedomia, uškrtil ju a znásilnil. Potom ju pochoval na záhrade vedľa Fuerstovej.
V roku 1948 sa do domu nasťahovali noví nájomníci. Boli nimi Thimothy Evans a jeho 19-ročná žena Beryl. Beryl krátko po nasťahovaní porodila dcérku Geraldine. Tento manželský pár začal často navštevovať svojho domáceho. Spokojný mladý pár sa rýchlo zabýval v jednom z menších bytov. Pohoda manželov trvala až do momentu, kým Beryl neotehotnela. Evans sa rozhodol nevyhľadať pomoc lekára, ale práve svojho domáceho Christieho. Evans bol známy svojim výbušným správaním a taktiež nepatril k najinteligentnejším. Jeho IQ bolo len 61. Christie mladému páru navrhol potrat a presvedčil ich, že počas vojny pracoval ako zdravotník, a tak vie ako samotný potrat previesť. Mladý pár súhlasil. Timothy nebol schopný sa na zákrok pozerať a rozhodol sa odísť do práce. To bola voda na mlyn pre Christieho. Podľa svojho modus operandi Beryl najprv omámil plynom. Tá odpadla do bezvedomia a následne bola zaškrtená a znásilnená.
Po tom, čo sa Evans vrátil z práce, mu Christie povedal, že Beryl zákrok nezvládla. Povedal mu, aby ju pochovali v pivnici a aby Evans ušiel čo najďalej. Taktiež mu sľúbil, že sa o jeho dcéru Geraldine postará a odvedie ju k jej starým rodičom. Vyľakaný Evans súhlasil a odišiel. Malú Geraldine už odvtedy nikto nevidel. Na začiatku decembra 1949 bolo jej telo nájdené spolu s telom Beryl. Boli pochované na záhrade, pričom malá Geraldine mala okolo krku mužskú kravatu.
V čase vraždy Beryl a Geraldine začala Christieho žena Ethel protestovať s tým, že si neustále vodil domov prostitútky. Christie ju jednoducho zabil a pochoval pod podlahu. Zo strachu z odhalenia sa Christie odsťahoval a byt získal nový nájomník. Ten sa rozhodol kvôli podivnému zápachu vymeniť podlahu. K veľkému zdeseniu našiel na rôznych miestach v byte až osem mŕtvol. Mŕtvoly boli zabalené v dekách s jasnými známkami znásilnenia.
Polícia okamžite vyhľadala Christieho a zadržala ho. Celé vyšetrovanie trvalo až 4 roky, keďže mnoho sudcov bolo nútených opustiť svoje pozície na základe chybného rozsudku v prípade Evansa. Christie bol však obvinený z ôsmych vrážd a 15.7.1953 popravený obesením. Tento prípad slúžil dlhé roky ako argumentačný prostriedok proti trestu smrti.
