Vlastná vlasť sa jej otočila chrbtom. Šťastie našla na Slovensku.
„Zlato zlato zlato.“ Tak okomentovali slovenskí komentátori dojazd Anastasie Kuzminovej do cieľa biatlonových pretekov s hromadným štartom v kórejskom Pjongčchangu.
Naša biatlonistka získala už 6. olympijský kov vo svojej kariére a zapísala sa výrazne do histórie tohto zimného športu. Ako je ale možné, že táto svetová športovkyňa reprezentuje nás a nie svoju rodnú krajinu Rusko ? Táto otázka sa vynára počas každej olympiády, kde Nasťa získala medailu pre Slovensko.
Pri hľadaní odpovede sa musíme pozrieť takmer 12 rokov dozadu. V jej rodnej krajine sa totiž, po pôrode syna Jeliseja, stala podľa ruských trénerov neperspektívnou. Nemohla ani len trénovať a nie to ešte súťažiť. Vtedy dokonca zvažovala aj koniec kariéry. Pomoc prišla v podobe jej manžela Daniela Kuzmina, ktorý už žil na Slovensku a chcel, aby Anastasia prišla za ním. Spolu sa boli opýtať na slovenskom biatlonovom zväze, či môže Nasťa trénovať a pretekať pod našou vlajkou. Náš zväz jej vyhovel a v decembri 2008 prišiel Nastin slovenský debut. V talianskom Val Martello, v disciplíne šprint žien na 7,5 km skončila s piatimi streleckými chybami (2+3) na 11. mieste so stratou 2:50,5 na víťazku Oľgu Anisimovovú z Ruska. Prvého pódiového umiestnenia sa dočkala takmer presne pred 9 rokmi a to 22. februára v Pjongčchang-u, kde obsadila druhé miesto. Potom nasledovalo tretie miesto v Pokljuke a po ňom už sa šlo na Vancouverskú olympiádu.
Tam Anastasia vybojovala pre Slovensko dve medaily. Najprv zlato v šprinte na 7,5 km a potom striebro v stíhacích pretekoch. Toto zrejme nikto nečakal aj kvôli tomu, že Nasťa, tesne pred olympiádou na sústredení v Rakúsku, spadla a zlomila si tretiu a štvrtú zaprstnú kostičku ľavej ruky. Po jej veľkých úspechoch sa v Rusku otvorila téma jej odchodu a mimoriadnej kritiky sa dočkal najmä vtedajší prezident biatlonu, Alexander Tichonov. Ten sa bránil tvrdeniami, že nie on, ale biatlonoví tréneri Nasťu nechceli. Jednoducho, túto chybu si nikto nechcel priznať. 
Zdroj: Športky.sk
O 4 roky sa Nasťa predstavila na olympiáde v Soči, už v úplne inej pozícii. Samotným rusom ukázala, čo dokáže a obhájila zlato v šprinte na 7,5 km práve pred domácou reprezentantkou Oľgou Viluchinovou.
Na tohtoročné olympijské hry v Južnej Kóreii cestovala, už ako jedna z favoritiek, čo potvrdzovalo aj postavenie vo svetovom pohári, kde bola dlho na čele. Prvé olympijské preteky, ale nedopadli moc vydarene. V šprinte na 7,5 km sa mohla Nasťa stať prvou biatlonistkou so zlatým hetrikom. Avšak príroda bola proti a silný vietor jej doslova odfúkol medailu a obsadila nakoniec 13. miesto. Oveľa úspešnejšie, dopadol šprint na 10km, ktorý sa konal o dva dni neskôr. Tam sa Nasti podarilo vyhrať striebornú medailu aj napriek štyrom chybám na strelnici. Hlavne bežecký výkon Kuzminovej vzbudzoval obdiv. Vytrvalostné preteky na 15 km už nepoznačil silný vietor a tak sme mohli sledovať vyrovnané predstavenie pretekárok. Nasťa sa vinou dvoch netrafených terčov dostala na druhé miesto, za mladú švédku Hannu Öbergovú. Opäť platilo, že v prípade čistej streľby, by to bol ten najcennejší kov. Najväčšia radosť pre slovenských fanúšikov prišla v sobotu (17.2.) počas pretekov s hromadným štartom na 12,5 km. Tam Nasťa ukázala svoju bežeckú formu a takmer systémom štart – cieľ vyhrala celé preteky. Podiel má na tom aj skoro čistá streľba, keď sa netrafila len do posledného terčíka.
Slovensko sa teda pýši úžasnou športovkyňou, ktorá pobláznila celú krajinu počas troch olympiád a z ktorých priniesla až 6 medailí. Môžeme len dúfať, že štafetu po Kuzminovej preberie naša mladá nádej, Paulína Fialková, ktorá tiež v Pchjongčchangu siahala na medailu.
