TEST: KIA Stinger GT a Stinger GT line 2.2 CRDi – Dávid vs. Goliáš

Po minuloročnom predstavení Kie Stinger na autosalóne v Detroite, kórejská automobilka na seba strhla pozornosť celého automobilového sveta. Hlavne vrcholná verzia GT, poháňaná 3.3 litrovým  6-valcom T-Gdi s výkonom 370 koní. Ruku na srdce, kto z vás si povedal, že to je šialené? Ja teda určite áno.

Od prvého dňa, ako som Stinger GT videl, som sa nemohol dočkať chvíle, kedy si budem môcť na nej zajazdiť. Tá chvíľa konečne prišla. Ale, aby to nebol len taký obyčajný test, urobíme z toho rovno porovnávací test. Keďže jeden Stinger mi nestačil, siahol som aj po opačnom konci ponuky. A to po dieslovej 2.2 CRDi 4WD s výkonom 200 koní a vo výbave GT line. Všetky verzie Kie Stinger sú dodávané výhradne s 8-stupňovím automatom. Tak poďme na to.

Kia Stinger GT už na prvý pohľad zaujme svojím jedinečným vzhľadom. Je pravda, že je z nej trochu cítiť taký ten kórejský nádych. Nemôžeme jej však odoprieť poriadnu dávku emócií, ktoré vzbudzuje hlavne zadná časť so štyrmi koncovkami výfuku. Žiadnemu oku určite neuniknú obrovské 19” disky, spod ktorých presvitajú červené brzdové strmene s označením Brembo. Už len tento detail nasvedčuje tomu, že Stinger GT to myslí smrteľne vážne.

Ihneď po zasadnutí za volant som si vďaka širokým nastaveniam sedadla a elektricky nastaviteľného volantu našiel ten správny posed. A určite si ho tam nájde úplne každý. Po naštartovaní ma prekvapilo nečakané ticho v interiéri. V kútiku duše som očakával, že z tých 4 koncoviek výfuku vyjde nejaký ten športový zvuk po prepnutí do jedného z 5-tich režimov a to  Sport +. Jedinej zmeny zvuku, ktorej som sa dočkal, bol umelý zvuk motora vychádzajúci z reproduktorov. Priznám sa, že toto mňa osobne trochu sklamalo. Samozrejme, nie je to nič, čo by v prípade potreby nevyriešil nejaký ten tunning. Aj keď verím tomu, že medzi nami sú aj takí jedinci, ktorí si na zvuku z výfukov jednoducho nepotrpia.

Motor vás síce neočarí svojim zvukom, ale dostane vás svojou silou. Benzínová V6-tka s objemom 3.3 litra ponúka maximálny točivý moment 510 Nm už od 1 300  až do 4 500 ot./min. Zrýchlenie z 0-100 km/h za 4,9 sekundy robí zo Stingera najrýchlejšiu Kiu všetkých čias. Mohutné zatlačenie do sedadla pocítite prakticky vždy, keď na výkon čo i len pomyslite. Aj keď v režime Comfort odozva na plynový pedál nie je až taká brutálna, ako v režime Sport. Pochváliť musím aj prevodovku, ktorá radí veľmi dobre a ani pri rýchlej športovej jazde som nemal výraznú potrebu radiť si manuálne. Páči sa mi tiež, že Stinger preferuje pohon zadnej nápravy a v určitých momentoch som postrehol ako sa pripája predok. S čistým srdcom môžem povedať, že Stinger GT je ozajstné žihadlo, čo je mimochodom preklad slova Stinger. Určite si každý z vás kladie otázku, ako z legendárneho českého filmu: „A co to žere?“ Moja odpoveď je: „Nebojte sa, vás nie“. 🙂 So Stingerom som dokázal pri snažení jazdiť za 9,5 litra. A keďže ja nerád jazdím na spotrebu najčastejšie mi na palubnom počítači svietilo číslo 11,3 litra. Vzhľadom na parametre motor by som to nevidel tak tragicky.

Treba povedať, že Stinger sa nesnaží hrať to na ortodoxne športové auto. Je to jednoducho rýchle GT-čko, s ktorým sa dá užiť veľa zábavy. A tak ho aj beriem. Samozrejme, aj vďaka samosvoru sa dajú pekne vykrajovať zákruty. Zadok sa nechá pekne nahadzovať do zákruty a na mokrej vozovke môžeme hovoriť aj o menších driftoch. Tuhosť karosérie je naozaj skvelá. V prvom rade však ide komfortné vozidlo, s ktorým je radosť cestovať aj na dlhé trasy. V režime Comfort výborne žehlí nerovnosti a jazda je príjemne plavná. Aj keď zapneme režim Sport+, Stinger citeľne stuhne, ale stále je dostatočne komfortný. Ako sa podarilo dosiahnuť tento kompromis? Pod Stingerom je podpísaná legenda Albert Biermann a opäť sa mu to brilantne podarilo. Ďakujeme maestro.

Interiér na mňa pôsobí prémiovo, povedal by som, že tam cítim štipku nemeckého rukopisu. Nebyť zopár lacných detailov, mohol by som o ňom povedať, že nemá chybu. Vypracovanie je na vysokej úrovni. Všade prevládajú mäkčené plasty, až na už spomínané malé detaily. Sedadlá sú taktiež výborne vypracované. Ponúkajú dokonalý, športovo-komfortný kompromis pre každého pasažiera. Na priestor by sa nemali sťažovať ani pasažieri sediaci na zadných sedadlách, aj keď osoby nad 185 centimetrov už budú mať problém s miestom nad hlavou, ale s tým u karosérie grand turismo musíme počítať.

Priznám sa, že po presadnutí z verzie GT do tejto motorizácie som nebol úplne nadšený. Sú to dva odlišné svety a trvalo mi celý deň, kým som si na to zvykol. Ale čo je dôležité zvykol som si.

Možno ste sa pozastavili nad vetou, že sú to dva odlišné svety. Vysvetlím. Na túto verziu sa musíme pozerať trošku inak. Napríklad  z pohľadu človeka, ktorý jazdí mesačne tisícky kilometrov po diaľnici. Z tohto pohľadu je diesel jednoducho praktickejší a z vlastných skúseností musím povedať, že diaľnica mu svedčí. Motor má 200 koní a nepocítil som, že by mu chýbal výkon. Odhlučnenie je na vysokej úrovni, čo je paradox, tak opäť hlavne na diaľnici. V nižších rýchlostiach hlavne pri preraďovaní dáva o sebe vedieť, že to je dieselový agregát. Jeho hlavnou výhodou, oproti najsilnejšej benzínovej verzii, je samozrejme spotreba. Tá sa u mňa, po zhruba 800 kilometroch, z toho polovica po diaľnici, ustálila na 7,6 litra nafty na 100 kilometrov.

Na tejto verzii sa mi páči tá povestná dieselová komótnosť, kde sa jednoducho nechávate unášať jazdou. Auto si pekne pláva a žehlí všetky nerovnosti. A vy môžete oddychovať. (Samozrejme nezaspať 😀 ) Klamal by som, keby poviem, že s dieselom sa nedá zabaviť. Dá sa, opäť tu kraľuje výborný podvozok a relatívne hravý zadok, s ktorým si môžete spríjemniť nudnú cestu zo služobnej cesty. Interiér je okrem ciachovania budíkov totožný s verziou GT.

Cena základnej Kie Stinger začína na sume 37 900 €. Cena nami testovanej dieslovej verzie sa v najvyššej výbave GT line dostala na 47 900 €. Čo ma prekvapilo je, že najvýkonnejšia Kia Stinger je ,,iba,, o 8 000 € (55 900 €) drahšia ako dieslová verzia.