TEST: Alfa Romeo Giulia 2.2 JTDM – ,,Cuore sportivo,, je iba jedno!

Pred pár rokmi to s automobilkou Alfa Romeo, kvôli nízkym predajom, nevyzeralo vôbec ružovo. Dokonca sa už skloňovali aj slová ako krach a zánik. Alfa Romeo to však ešte nechcela vzdať a rozhodla sa všetko staviť na jednu kartu. Ako iste tušíte, rozhodli sa postaviť nového nástupcu obľúbenej 159-tky a teda oživiť meno z dávnych čias Alfa Romeo Giulia.

Už aj v tých najobyčajnejších verziách vás Giulia svojím vzhľadom dokáže chytiť za srdce. Určite najfascinovanejšou časťou auta je predok s legendárnym V-čkom a ŠPZ pripevnenou na ľavej časti nárazníka. úzke Bi-xenonové svetlá umocňujú športový vzhľad. Giulia svojím vzhľadom dokáže hrať na city. Ak by na parkovisku stála Giulia, Mercedes C, BMW 3, alebo Audi A4, som presvedčený o tom, že v prvom rade by vám zrak padol na Giuliu.

Od Alfy sa už tak nejak očakáva, že pod kapotou bude biť športové, benzínové srdce. V našom prípade však išlo o štvorvalcový diesel 2.2 JTDM s výkonom 140 kW/190 koní a 450 Nm. točivého momentu. Motoru sekunduje 8-stupňový automat ZF. Určite sa nájde mnoho ľudí, ktorí túto kombináciu už rovno zavrhli. Ja by som to však chcel dať do polohy takej, aby každý pochopil. (J.Kozák). Samozrejme, ak hľadáte niečo výhradne na zábavu, benzín je jasná voľba. Ale na druhú stranu, ak jazdíte veľa kilometrov po diaľnici, myslím si, že motor 2.2 JTD je super kompromis. Aj keď má nejaké tie muchy. Asi hlavnou z nich je jeho odhlučnenie. Dáva o sebe vedieť hlavne po naštartovaní, kedy sa auto doslova zachveje. To isté sa deje na každej križovatke pri zapnutom Start Stop systéme. Pri pokojnej jazde, alebo pri jazde po diaľnici je to okey. Keď však chcete výraznejšie akcelerovať, je ho dosť počuť.  Musím však pochváliť spoluprácu s automatickou prevodovkou. Prevodovka radí bez zaváhania. Keď si na otočnom ovládači jazdných režimov DNA zvolíte režim Dynamic, radí presne vtedy, kedy by ste to urobili vy. Milovníci manuálneho radenia si môžu pomáhať skvelými pádlami pod volantom. Motor ponúka dostatok dynamiky na bežnú aj dynamickejšiu jazdu. Ak to však radi hrotíte, odporúčam siahnuť po silnejšej motorizácii. Určite najzásadnejšou výhodou dieselu je jeho spotreba. Po 1100 kilometroch, z toho 450 km po diaľnici, som sa dostal na hodnotu 7,1 litra a to som režim Eko ani nezapol a Giuliu som si naozaj užil.

Konečne sa dostávame k jazdným vlastnostiam. Na rovinu môžem povedať, že za mňa je Alfa Giulia najlepšie jazdiace auto vo svojej triede. Adaptívny podvozok je geniálne nastavený. V zákrutách a pri rýchlej jazde vám ponúkne oporu a dokonalú radosť z jazdy. Na druhej strane na rozbitých cestách skvelý komfort. Zatiaľ som ešte nespomenul zásadnú vec. Táto Alfa je zadokolka. Tých, čo sa zaradovali, musím sklamať. Giulia neponúka vypínateľné ESP a elektronika je tak prísna, že čo i len pomyslenie na nejaký ten pretáčavý šmyk, je takmer nemožné. Ak sa vám to už podarí na mokrej ceste, elektronika vám okamžite klepne po prstoch a auto si zrovná. V tejto disciplíne bude mať určite BMW 3 navrch. Samostatnou kapitolou je riadenie. Doposiaľ si nepamätám auto, ktoré by ho malo tak strmé. V spolupráci s podvozkom a skvelým posedom za volantom vo mne vyvolávalo motokárový pocit. Čo mi však trochu chýbalo je lepšia spätná väzba. Tu iba pripomeniem, že aj s dieselovým agregátom je zábava zaručená.

Čo sa techniky týka, tak nájdeme tu prakticky všetko, čo je už dnes v tejto triede bežné. Až na Full LED svetlá. Giulia si musí vystačiť  iba s dennými LED svetlami a s bixenoonmi, ktoré však svietia veľmi dobre a osobne mi tu LEDky nechýbali. Nájdeme tu parkovaciu kameru, sledovanie mŕtveho uhla a aj adaptívny tempomat, ktorý funguje dobre, ale jeho reakcie, hlavne na zrýchľovanie, sú pomerne necitlivé. Naša testovaná Giulia nebola vybavená systémom Alfa Connect s 8,8” displejom, ale iba Alfa Connect s 6,5” displejom s nie príliš oslnivou grafikou. Tento systém už odsúdilo množstvo novinárskych kolegov a musím s nimi žiaľ súhlasiť. Chcel by byť ako iDrive v BMW, ale má od neho veľmi ďaleko. Čo ma na ňom rozosmialo je jazyk, ktorý používa. Je to akási taliančina skrížená s angličtinou. Mnohé nastavenia treba dlho hľadať. Na druhú stranu musím povedať, že som si naň zvykol a na počúvanie rádia a bluetooth prepojenie s mobilom to stačí.

Interiér na prvý pohľad vyzerá zaujímavo. Cítiť z neho emóciu. Dizajnovo sa mi páči viac, ako tie nemecké. Tu však prichádzame ku kameňu úrazu a keď sa pozrieme bližšie čaro je preč. Aj keď spracovanie je na dobrej úrovni, Alfa sa rozhodla použiť lacné materiály, ktoré by v aute za 43 000 € nemali čo hľadať. Aby som iba nehanil, veľmi pozitívne hodnotím skvelý športový volant s efektným a praktickým štartovacím tlačidlom. Sedadlá sú pohodlné a ponúkajú aj slušnú oporu v zákrutách. Priestorovo Giulia nikoho neurazí. Ponúka dostatok miesta aj pre vyššie postavy, dokonca aj na zadných sedadlách. Objem batožinového priestoru je veľmi dobre využiteľných 480 litrov.

Ak ste sa v čítaní dostali až sem, určite vám je jasné, že Alfa Romeo Giulia nie je dokonalé auto. Má však niečo, prečo v mojich očiach dokonalá je a to je povestné ,,cuore sportivo,, (športové srdce), ktoré sa v Alfe po mnohých rokoch opäť objavilo. Áno, má nedostatky, ale vďaka jej jedinečnému charakteru som ochotný jej všetko odpustiť. Koniec koncov, sú to nedostatky, ktoré stačí iba vyladiť. A verím, že do budúcna na tom Alfa zapracuje. Veľmi jej držím palce, pretože Alfa Romeo  je jednou z veľmi mála značiek, ktoré nám ešte stále pripomínajú prečo milujeme autá.