TEST: Hyundai i30 N- Zbúral scénu

Keď Hyundai po prvý krát avizoval príchod svojho prvého hot-hatchu, priznám sa, bol som skeptický. Až keď sa začalo vynárať viac informácii o tomto projekte, začal som sa oň viac zaujímať. Informácie, že na vývoji sa podieľa Albert Bierman (bývalý šéf divízie BMW M) vo mne vyvolala tušenie, že to nebude len tak nejaký kórejský pseudo hot-hatch a úprimne som sa začal tešiť.

Teraz je Hyundai i30 N realitou a my sme si ho mohli vyskúšať. Prečo označenie N? Označenie nesie podľa slávneho okruhu na ktorom auto testovali. Nurburgring, okruh, ktorý dokonale preverí schopnosti každého jazdca. I30N môžete mať v dvoch verziách v slabšej s výkonom 250 koní a v silnejšej Performance s výkonom 270 koní. Ak sa vám to zdá na okruh málo, tak verte tomu, že toto auto sa ani tu nestratí.

Prejdime však k nami testovanému autu. Už na prvý pohľad si môžete všimnúť, že pred vami stojí športové auto. Agresívny výraz, veľké disky, červený spliter a pre Hyundai i30 N charakteristická farba  Performance Blue. Zo zadnej časti to je rovnaká paráda ako spredu. Pekný čierny difúzor s červenou linkou, dve chrómové koncovky výfukov a strešný spojler s trojuholníkovým brzdovým svetlom. Za mňa je dizajn tohto auta vyslovene úchvatný. I30 N nekričí do sveta, že “bojte sa ma”, ako napríklad Honda Type R. Hyundai i30N vsádza skôr na športovú eleganciu.

  Do rúk sa nám dostala slabšia verzia s benzínovým štvorvalcom 2.0 T-GDI N s výkonom 184 kW/ 250 koní a s točivým momentom 353 Nm (Overboost: 378 Nm). Tieto hodnoty zabezpečujú odpal z 0-100 za 6,4 sekundy (N Performance: 6,1 sekundy). Motor je spojený výhradne so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou. Vďaka tejto podarenej dvojici sa vám z tela vyplaví toľko hormónov šťastia, že nebudete chápať. Prevodovka má krátke a presné dráhy radenia. Naozaj radosť s ňou pracovať. Motor je ochotný zatiahnuť pekne odspodu a ak ho dostane do otáčok, každý o vás bude vedieť že ste sa nechali opäť uniesť. Čo sa zvukového prejavu týka tak ten patrí ktým najlepším. Streľba z výfukov nie je nič neobvyklé, takže Nko robí naozaj slušný bordel. Hlavne v podzemných garážach budete či chcete, alebo nie za hulváta. A to sme nemali ani verziu Performance, ktorá je vybavená výfukovou klapkou.

Jazdil som s N-kom naozaj veľa a nikdy som nepocítil, že by motor stratil chuť alebo silu. Vždy a za každých podmienok je ochotný zo seba vydať maximum. Tu musím okamžite dodať, že ako sa hovorí: ,,s jedlom rastie chuť,, v tomto prípade spotreba. Ak sa začnete s i30N hrať a budete sa mu snažiť nakladať čo to pôjde, spotreba pokojne vyskočí aj na 20 litrov. Keď sa však ukľudníte a rozhodnete sa jazdiť “bomby” iba občas, tak spotreba sa bude pohybovať okolo 11 litrov. Aspoň taká je moja skúsenosť. Priznám sa, že aj keď som skúšal jazdu čisto na spotrebu na okresných cestách, vždy ma Nko stiahlo so sebou. Na svoju obhajobu poviem iba jedno: Na pokušenie, ktoré vám i30 N servíruje pri každej príležitosti, mám slabú povahu.

A konečne sa dostávame k samotnej jazde. Ihneď po naštartovaní sa zo zadnej časti auta ozve príjemný bublavý zvuk. Pri studenom štarte sa na budíkoch rozsvietia LEDky znázorňujúce do akých otáčok by ste mohli motor maximálne vytáčať. Ako sa motor zohrieva, LEDky postupne zhasínajú. Keď sa motor zahreje na optimálnu teplotu, divadlo sa môže začať.

Prekvapením pre mňa bolo, že aj skrz manuálnu prevodovku je i30 N vybavený systémom LaunchControl a to už naozaj potvrdzuje, že máme dočinenia s ultimátnym hot-hatchom. Tento kórejský zázrak si jazdu najviac užíva na zatočenej ceste, kde môžete naplno precítiť to, ako technické auto máte v rukách.

Na volante sa nachádzajú dve tlačidlá, ktorými si môžete navoliť jazdné režimy. Na ľavej strane volíte medzi režimami Eco, Normal a Sport. Na pravom tlačidle máte režim N a N Custom. Ja som využíval najčastejšie režim Eco a režim N. V režime Eco je auto pokojné. Jednoducho ideálny režim do mesta a  bežnej premávky. Režim N mení i30tku na skutočnú beštiu. Podvozok riadenie citeľne stuhne, zvukový prejav zmohutnie a vďaka funkcii RevMatching si môžete užiť dokonalé automatické medziplyny. Všetky veci, o ktorých som sa doteraz vyjadroval sú naozaj bezchybné. Je tu však jedna vec, ktorá je majstrovským dielom. A tým je adaptívny podvozok. V zákrutách vás skvele podrží, dovolí sa vám s ním hrať. Aj keď urobíte nejakú chybu, radikálne vás nepotrestá iba vám jemne klepne po prstoch. Treba povedať, že na naše cesty je skutočne pritvrdý v akomkoľvek nastavení, ale ide o športové auto, tak mu to musíme tolerovať.

Jazdil som mnoho, podstatne drahších a nakoňovanejších áut, ale doposiaľ si nepamätám tak čistú a úprimnú radosť z jazdy, ako pri Hyundaii i30 N. Nesmiem zabudnúť na perfektné brzdy, ktoré sa jednoducho nedajú unaviť. Ich účinnosť mi miestami až vyrážala dych, v dobrom slova zmysle.

Naša slabšia verzia mala obuté 18” pneumatiky. Silnejšia verzia N Performance má dokonca 19” papuče. Stretol som sa s názormi, že i30 N jednoducho nie je auto na každý deň. Môj názor je, že to je iba uhol pohľadu a záleží na jednotlivom človeku, čo je ochotný v aute tolerovať. Nemusíte sa báť, že si na veľkom výmole vybijete zuby. To nie, ale priznávam, že i30N je na rozbitých cestách uskákaná. No aj napriek tomu mi to vôbec neprekáža. Kľudne by som si vedel predstaviť používať toto auto každý deň. Áno, i30N je možno tvrdé a rozožrané auto na to, aby som ho používal každý deň, ale tu je to ako so ženou, keď ju miluješ nie je čo riešiť.


Aj keď ide o športové auto, ani tu nesmú chýbať tradičné jazdné asistenty  ako napríklad systém udržiavania v jazdnom pruhu, sledovanie únavy vodiča, sledovanie dopravných značiek a systém autonómneho brzdenia. To, prečo sa tu nenachádza sledovanie mŕtveho uhla je pre mňa záhadou. Nájdeme tu ale automatické Full-LED svetlá s prisvecovaním do zákrut, ktoré svietia naozaj skvele. V chladnom počasí som veľmi ocenil aj vyhrievaný volant.

Interiér sa od bežnej i30 nijako zásadne nelíši. Kvalita spracovania a použitých materiálov je na veľmi dobrej úrovni. V Nku pribudli iba dokonalé športové sedadlá, športový volant a zadná priečna výstuha v kufri. Na 8” palcovom displeji pribudla možnosť nastavenia motora, podvozka a riadenia. Čo sa priestoru týka, tak v i30N ho je na predných sedadlách dostatok. Horšie je to so sedením vzadu. Tu budú mať osoby vyššie ako 180 cm problém, hlavne v oblasti kolien. A ak sa rozhodnete si vyraziť na výlet, tak batožinový priestor s objemom 395 litrov vám bude určite stačiť.

 

Záver:

Aký je teda záver? Myslím, že v prípade Hyundaiu i30 N nemá zmysel obhajovať a zdôvodňovať prečo je taký dobrý. Ak zvažujete kúpu hot-hatchu určite sa najskôr prevezte na Nku. Za mňa si i30N zaslúži ocenenie za prekvapenie roka. A keďže o chvíľu tu máme nový rok,  už teraz môžem pokojne vyhlásiť, že Hyundai i30N je mojim autom roka 2017.

Test verzie N Performance si necháme až na jar budúceho roka, už teraz sa neviem dočkať.

Galéria: