Navštívili sme výrobu ,,čierneho pokladu,,. Slovenské puky na elitných ľadoch NHL a KHL

„Je to to najkrajšie, čo svet stvoril. Gumený, čiernučký. Nemôžete s ním zaobchádzať ako s kusom ho*na!“

Takto „kvetnato“  opísal hokejový puk Jiří Langmajer v seriáli Lajna, kde stvárnil hokejového trénera Luboša Hrouzka. Puk, ktorý je základným prvkom tejto rýchlej hry, dokonca zobral do zubov a svojim seriálovým zverencom následne vysvetľoval, aký význam má táto malá tvrdá „placka“ pre hokejistov a ľudí po celom svete.

Vyrobiť ho v požadovanej kvalite je doslova alchýmia. Práve to sa už niekoľko rokov darí slovenskej firme z Dolných Vesteníc v okrese Prievidza. Gumárenský závod s viac ako 700 zamestnancami vznikol v roku 1957 a právom sa hrdí titulom najväčšieho výrobcu pukov na svete. A naša redakcia fit-drive.sk sa ho rozhodla navštíviť.

Dôležité sú ingrediencie

Receptúra, ktorá stojí za týmto „čiernym zlatom“ je prísne stráženým tajomstvom každého výrobcu. Avšak sú ingrediencie, o ktoré sa spoločnosť Vegum a.s. podelila. „Puky sa pripravujú z troch základných surovín – sadza, olej a kaučuk. Tieto suroviny sa potom zmiešavajú vo valcovni spolu s ostatnými malými drobnými chemikáliami,“ vysvetľuje technológ výroby Vladimír Ďuriš.

Keď už poznáme recept, pozrieme sa, kto sú samotní “kuchári“ a ako dlho im trvá, kým sa doslova “upečie puk“. Za ročnou produkciou, čo je viac ako 7,5 milióna kusov, stojí len 20 ľudí. Celý proces výroby požadovaného produktu netrvá ani hodinu a v Dolných Vesteniciach ho zvládajú za 50 minút. „Najprv sa namieša zmes, ktorá musí spĺňať kvalitatívne charakteristiky. Zo zmesi sa pripravia nálože a z nich sa následne lisujú puky. Výrobok opracujeme a pošleme na kontrolu. Keď sa toto všetko udeje, puk putuje na expedíciu,“ priblížil celý proces výrobný riaditeľ Ján Makula.

Odštartovala to športová vášeň

Prvý hokejový puk opustil výrobné stroje v polovici sedemdesiatych rokov. Impulz na spustenie výroby bol priamym odrazom popularity hokeja v Československu a konkrétnou požiadavkou zákazníkov. Dobré meno firmy postupne rástlo a o produkt určený na športové zápolenie sa začali zaujímať aj okolité krajiny. To bolo kľúčom k celosvetovému exportu a do dedinky pri Prievidzi zrazu posielali objednávky aj kluby z kanadsko-americkej NHL.

Časom sa aj tento malý gumený produkt pochopiteľne vyvíjal. Zmenou prešlo samotné zloženie i výrobný proces. Niektoré materiály sa už nevyrábajú a museli sa nahradiť. Výmenou prešli aj stroje, na ktorých puky dostávajú svoju finálnu podobu. „Od roku 2002 máme vlastné stroje navrhnuté našimi ľuďmi. Je tu 5 pukových lisov, ktoré sú oproti tým predošlým plne automatické. Naša firma si ich aj sama servisuje a vylepšuje,“ vysvetlil vedúci strojárskej výroby Zdeno Noska.

Olympijská stopa

Boli pri premiére samostatného slovenského tímu pod piatimi kruhmi, či pri zisku zlata našich českých bratov. Puky spod Tatier robili spoločnosť našim hokejistom pri ich prvej samostatnej účasti na olympijských hrách v roku 1994 v nórskom Lillehammeri, kde naši hráči obsadili 6. miesto. Oveľa lepšie skončili českí reprezentanti na nasledujúcej olympiáde v Nagane. Vo finálovom zápase proti Kanade sa v sieti objavil len jeden puk z Dolných Vesteníc. Po víťazstve 1:0 si zlato domov odvážali zverenci Ivana Hlinku.

Puk nemusí byť iba čierny

Jeho typická farba je síce čierna, no vyrobiť sa môže aj v iných farbách. Nejde pritom len o estetickú stránku, pretože každá farba má svoj význam. V ponuke firmy nájde zákazník okrem čiernych klasických pukov aj modré, červené, žlté, zelené, biele alebo mikroporézne, ktoré sú vyslovene mäkké. Biele puky slúžia na tréning brankárov a zlepšovanie ich reflexov. Oranžové puky majú vyššiu hmotnosť a sú určené na zlepšenie streľby. Ostatné farby sa zas využijú pri rozdelení hráčov počas samotného tréningu.

V súčasnosti približne 75% výroby pukov putuje do Kanady, približne 8% skončí v USA a severských štátoch a asi 5% ide do strednej Európy. Zvyšok si objednávajú zákazníci zo Slovenska.

V pláne továrne je aj jej opätovný návrat na vrcholné medzinárodné podujatia. „Je našou ambíciou dostať sa opäť na Majstrovstvá sveta. No nebude to ani zajtra ani pozajtra. Stále prebieha vývoj a úprava technológii. Priestor na to máme a naša firma sa tým výrazne zaoberá,“ dodáva na záver Ján Makula.