Kometátor F1 Števo Eisele: „V komentovaní Formuly 1 som sa skutočne našiel“

Futbal má Marcela Merčiaka, hokej Pavla Gašpara a Formula 1 Števa Eiseleho. Bývalý moderátor a redaktor Televízie Markíza je teraz obľúbeným hlasom víkendových pretekov “kráľovnej motošportu”, vysielaných na Sport 1 a Sport 2. Ako vyzerá práca komentátora, svet Formuly 1 a atmosféra na okruhoch nám Štefan Eisele prezradil v nasledujúcom rozhovore.

Ako ste zvládli japonský víkend?

Hneď na úvod takáto fajnová otázka. Sme na zázname, je streda 16.10. 17:19 hod. a ja som sa spamätal z toho víkendu asi pred desiatimi minútami. Dávno som nebol taký rozbitý. Netušil som, že to bude také náročné, a to sa nesťažujem. Ja milujem svoju prácu. Už sme raz podobne pracovali, myslím, na VC Číny. Toto však bolo tuším ešte o hodinu skôr. Bolo vtipné stretnúť sa ráno o 2:00 na recepcii s Pepom (spolukomentátor a pretekár Jozef Král, pozn. redaktora) s čiarkami namiesto očí.

Ako vyzerá tvoja príprava pred samotnými pretekmi?

Vždy rád hovorím, že najlepšia improvizácia je poctivá príprava. Ešte som ale nezažil pocit, že som úplne pripravený. Vždy sa však snažím urobiť maximum, takže to celé prebieha kontinuálne. Čítam články, robím si poznámky a využívam aj písanie ťahákov. Keď si napíšem poctivý ťahák, tak si aj viac zapamätám. Veľmi prínosný pre komentovanie je aj samotný pobyt na okruhu pred pretekmi, pretože získam napríklad pár pikošiek priamo z trate.

Kalendár podujatí obsahuje aj preteky, o ktorých sa vie, že neprinesú veľa akcie. Máš v takom prípade špeciálnejšiu prípravu?

Áno, Monako alebo Singapur sú v tomto úplné peklo. Na tieto preteky sa pripravujem extra, pretože sú dlhé a väčšinou len procesie, kde sa nič zásadné nedeje. Aj na spolukomentátoroch vidím, že sa už po hodine nudia a krútia na stoličke.

“Zdravím všetkých fanúšikov motošportu a F1 zvlášť.” Bola táto úvodná veta vymyslená zámerne? Je to taký tvoj poznávací znak?

Nikdy som sa nad tým nezamýšľal. Ani neviem presne, kedy som s tým začal. Musela to byť náhoda. Asi som to vyslovil a bliklo mi, že je to ono. Vzniklo to určite prirodzene. Je ale pravda, že som chcel hlášku ako David Croft – “Lights out and away we go”. Nechcem ho však kopírovať. To neznášam. Stále niečo také hľadám, a aj mám jednu verziu, ale ešte to nie je ono.

Používate v komentátorskej kabíne špecifické pravidlá?

Kolízie či priebeh pretekov je môj, odborný pohľad a expertíza patrí spolukomentátorovi. Ak chce niekto niečo povedať, tak klasicky zdvihne ruku. Mám ale ešte jednu zaužívanú vec. Na papier napíšem môjmu spolukomentátorovi slová, ktoré zvykne opakovať a prečiarkujem ich. Tento spôsob funguje.

Je rozdiel medzi komentovaním futbalu a Formuly 1?

Áno, ale nikdy som netušil, že je až taký veľký. Na Markíze som už komentoval formulu nejaký ten rok a popritom sme začali na Dajto vysielať futbal. Bol som na zápase Myjava – Slovan. Stretnutie sa začalo a ja si vravím: “Veď to je spomalený film”. Až tam som si uvedomil, že futbal je len výsek a lopta, ktorá letí a letí. Kým doletí, tak v F1 musím paralelne sledovať sedem súbojov, live timing či stratégie. Je tam 20 áut, ktoré musím mať v oku a predvídať. Vo futbale predvídam akurát tak striedanie. Nezhadzujem tým futbal, len vravím, že je to z môjho pohľadu úplne iné.

Tvoj pohľad na rozširujúci sa kalendár F1?

Sú dva. Z toho športového sa teším, pretože pribudnú nové miesta. Vietnam vyzerá fajn. Holandsko s okruhom Zandvoort, ktorý ak prerobia, tak bude super. Ohlásilo sa Miami, ale tu si ešte počkám, pretože vizualizácie sú jedna vec a realita druhá. Z marketingového hľadiska to ale nie je dobré. To, čo F1-ke najviac vynáša, sú preteky. Logicky teda čím viac pretekov, tým viac ziskov. Podľa mňa to ale stráca ten exkluzívny efekt. Myslím si, že 22 pretekov, a bude ich vraj viac, už nie je dobré. Ľudia sa nebudú tak tešiť na preteky. Ak vynechajú jedny či druhé, nič sa nedeje, pretože nasledujú hneď ďalšie. Povie si to takto sto miliónov divákov a zrazu zistíme, že ten efekt tam už nie je. To nehovorím ešte o predaji lístkov. Teraz bude Mexiko a potom USA, čo nie sú okruhy ďaleko od seba a priamo si konkurujú. Zrazu organizátori zistia, že z plánovaných 110 tisíc divákov prišlo na okruh len 80 tisíc.

Čo očakávaš od nových pravidiel, ktoré majú platiť pre rok 2021?

Odmyslím si utopistický návrat k desať- a dvanásťvalcom. Očakávam teda ľahšie a menšie monoposty, lebo súčasné sú neskutočne veľké. Treba tiež znížiť vplyv aerodynamiky. Pekný príklad sa udial teraz v Japonsku, keď išiel Leclerc v zákrute rýchlosťou 300 km/h a volant držal jednou rukou. Tá zákruta bola kedysi jednou z najťažších. On sa teraz, s prepáčením, škriabal v nose a prešiel to. Na jednej strane wau, ale na druhej je to výsmech. Vplyv aerodynamiky je obrovský.

Čo ti najviac na F1 chýba?

Asi očakávate hluk. Ja som ale jeden z mála, ktorému úroveň hluku nevadí. Mne v F1 chýba nádej. Nádej na to, že o rok, dva či tri, bude o titul bojovať päť tímov. Srdce mi krváca, keď vidím teraz Williams. Chýbajú mi vyrovnanejšie boje. Ako komentátor a nezávislý fanúšik  som presvedčený, že aj pre Mercedes by získané tituly mali väčšiu hodnotu, keby boli z tesnejších bojov, tak, ako to bolo napríklad pri prvom titule Lewisa Hamiltona v roku 2008.

Sám si navštívil formulový paddock niekoľkokrát. Ako na teba pôsobia jazdci pri osobnom stretnutí?

Musím priznať, že stretnutia s pilotmi sa pre mňa stali už tuctovými. Všímam si na nich najviac reč tela. Napríklad taký Lance Stroll pôsobí veľmi znudene. Kimi Räikkönen zase uteká, nechce mať s nikým nič spoločné. Lewis Hamilton je plachý a často sa schováva za svojho ochrankára. Páčia sa mi ale osobnosti, či už v pozitívnom alebo negatívnom smere. Napríklad Kevin Magnussen. Má síce negatívne renomé, ale ide si za svojím cieľom. Keď si prečítate jeho životný príbeh, zistíte, aký je fanatik do motošportu a šikovný jazdec. Sebastián Vettel má na to, že je Nemec, priam anglický humor. Je krásne sledovať jeho reakcie a ten záškodnícky pohľad, keď dostáva otázky na tlačovkách. Valtteri Bottas je ľadovo chladný. Daniel Ricciardo kam príde, tam žiari jeho úsmev. Nerád to hovorím, ale negatívna energia ide z Roberta Kubicu.

Na internete sa objavil nedávno príspevok ohľadom vysielacích práv na Formulu 1. Majú sa fanúšikovia obávať konca “kráľovnej motošportu” na obrazovkách Sport 1 a Sport 2?

Žiaľ, internet sa stal rakovinou tejto doby. Nepochopím, ako si dovolí nejaká cestovná kancelária napísať, že rokuje o vysielacích právach s nemeckou stanicou, pričom nemá žiadne licencie ani zázemie v Českej a Slovenskej republike. Je to ukážkový hoax a vyfackal by som šéfa CK Prima Italia za šírenie takýchto “sračiek”. Nechápal som, o čom týmto ľuďom šlo. Sú takí zúfalí, že potrebujú pútať pozornosť? Do roku 2020 má práva Sport TV, respektíve spoločnosť AMC. Práva nemá nemecká RTL, ale má ich oficiálny sprostredkovateľ. Pre naše územie to je rokmi overená spoločnosť Pragosport. 

Komentovanie je vrchol novinárskeho povolania. Bol to aj tvoj dlhodobý cieľ?

Išiel som pekne schodík po schodíku. Vyskúšal som si každý segment tejto práce, strihanie príspevkov, načítavanie či moderovanie. Po pár rokoch som viedol debatu s mojím prvým šéfom v Markíze, pánom Stanislavom Pavlíkom, ohľadom budúcnosti. On mi radil práve komentovanie, pretože to je vrchol tejto práce. Ja som to tak ale vôbec nevnímal. Nelákalo ma to a viem aj povedať prečo. Nevidel som v tom vtedy nádej. Nechcel som robiť raz za dva mesiace slovenskú ligu. Pred dvanástimi rokmi nebolo toľko ponúk čo teraz. Reálne som si myslel, že sa k tomu nedá dostať. Potom ale Markíza omylom, ja to tak zo srandy vravím, kúpila formulu. Vedenie vtedy chcelo získať najmä hokejový turnaj v Soči, no a v tom balíku bola aj formula. Takto to prišlo, a po prvom odkomentovanom tréningu som vedel, že toto chcem robiť.

Venoval si sa futbalu, aj atletike. Čo si si odniesol z čias aktívneho športovania?

Som veľmi rád za oba tieto športy, pretože popri štúdiu na gymnáziu som vďaka tomu nemal čas na sprostosti. Strašne ma to oťukalo do života. Okrem socializácie ma to naučilo makať. Tých desať rokov v Slovane mi dodalo víťaznú povahu. Na každý zápas sme chodili s tým, že ho ideme vyhrať. Bolo pritom jedno, s kým hráme. Atletika mi zas ukázala, že čo nenatrénujem, nemám a nikto ma nepotiahne. Z toho pramení aj ďalšia vec, ktorú som si zobral do mojej kariéry. Nespoliehať sa na druhých a ísť si poctivou, aj keď niekedy ťažšou cestou.

Komentovanie, vlogy, podcasty. Kam to môžeš ešte posunúť? Možno vlastná kniha? Máš teraz novú ambíciu, za ktorou smeruješ?

Vlastná kniha určite nie. Nemyslím si, že mám teraz čo ponúknuť, ale v jednom podcaste sme sa rozprávali s Ľubom Višňovským, že by sme raz o ňom napísali knihu. Okrem toho mám aj vlastné nápady, ktoré ale nemôžem teraz prezradiť. Chcem robiť všetky spustené veci na úrovni a stabilizovať ich. Plus pripravujem vlastný e-shop a spolupráce.

Števovi za rozhovor ďakujeme, a ak vás jeho práca zaujala, neváhajte ho sledovať aj na Instagrame (stevoeiselef1).